Život na internáte

Stalo sa to v osemdesiatych rokoch na nasom koedukovanom internáte. Bývali sme na izbe traja. Bol neskorý večer. Vsetko sme dorobili, vsetko dodebatovali, vsetko dojedli a dofajčili... tak sme sa pobrali spat. Vsade tma, vsetci lezia, nezaspávajú... Oči si pomaly privykajú rozoznávat veci v tme. Zrazu sa otvorili dvere.
Z osvetlenej chodby vchádza dievčina, ako do svojej izby. Je jasné, ze si pomýlila dvere a mozno aj poschodie. Vojde po tichu, nezazne svetlo a začne sa opatrne vyzliekat - aby nezobudila spiace kamarátky. Zatajili sme dych a doslova zrástli s postelami. Kazdému sa hlavou honila iba jedna myslienka: "Ku komu? Kto bude ten stastlivec?" Dievčina ukončila vyzliekanie (vtedy nastal ten hlavný moment príbehu), slastne sa uprostred izby pretiahla a po tichu no zrozumitelne hovorí:
- Ach, dievčatá, keby ste vedeli ako sa mi chce šukať!
To nás zlomilo do divokého rehotu. Dievčina, skoro porodila a zbesilo vybehla na chodbu. Ako sa vrátila po svoje saty sme uz pre slzy nevideli.