Keď pán Boh stvoril život... 

Keď pán Boh stvoril život, postavil si nových tvorov do rady a naservíroval im život: 

"Ty, osol, budeš od úsvitu až do súmraku pracovať, ťahať ťažké náklady na svojom chrbte. Budeš jesť trávu a budeš hlúpy. Dožiješ sa päťdesiat rokov." 
Osol Bohovi odpovedal: 
"Stvoriteľ, žiť takto päťdesiat rokov je veľa. Nedávaj mi viac ako dvadsať rokov." 
A Boh povedal, aby sa stalo, a tak sa aj stalo. 

Psovi Boh povedal: 
"Ty si pes. Ty budeš strážiť ľudské obydlia, robiť človeku priateľa. Budeš jesť to, čo zostane po človeku a dožiješ sa tridsiatich rokov." 
Psovi sa tridsať rokov zdalo veľa a dohodol to na pätnásť. 

Opici pán Boh povedal: 
"Ty si opica. Budeš sa húpať, skákať zo stromu na strom a chovať sa ako idiot. Budeš smiešna a dožiješ sa dvadsať rokov." 
Opica uprosila Boha, aby jej takého života nedával viac, ako desať rokov. 

A k človeku Boh prehovoril: 
"Ty si muž, jediná mysliaca bytosť na zemi, ktorá bude ovládať iné bytosti. Budeš vládnuť na zemi a žiť dvadsať rokov." 
A muž hovorí: 
"Pane Bože, dvadsať rokov je veľmi málo. Daj mi tých tridsať, čo nechcel osol, a tých pätnásť od psa a desať od opice..." 
A Boh tak urobil. No, a preto chlap žije dvadsať rokov ako muž, potom tridsať rokov pracuje od rána do noci a nosí náklady na chrbáte ako osol, potom pätnásť rokov stráži vlastný dom a je, čo zostane po ostatných ako pes, a nakonec strávi desať rokov ako opica, keď robí šaša vnúčatám.